Za túto rodinku prosia dievčatá, dcéry „Elza a Anna“ (udržiavame anonymitu 😉 ), prostredníctvom Centra pre deti a rodiny v Ružomberku.

Rodinka nemala to šťastie aby vstúpili do života s rodinným zázemím a podporou, a tak im v živote ide akosi všetko ťažko.

K dlhodobému zamestnaniu sa nevedia dopracovať, a tak si pomáhajú iba občasnými brigádami a akýmikoľvek pracovnými príležitosťami.

Rodina je dlhodobo odpojená od elektriny, čo sťažuje celý chod domácnosti i možnosť pripravovať sa do školy obom dievčatám.

Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré, tak tieto mladé slečny sa veru učia nenechať všetko len na rodičov, a prikladať ruky k dielu.

Elza chodí prvým rokom na strednú, je cez týždeň na internáte kde má aspoň teplo, svetlo, stravu a možnosť učiť sa, no Anna ostala doma, navštevuje ZŠ…

Na otázku čo by si priala od Ježiška, prikladáme úryvok z listu:

Je toho veľa čo by si dievčatá priali a hlavne, čo by im bolo treba a aj ich rodičom. Preto, ak sa rozhodnete pomôcť tejto rodinke, prosím kontaktujte nás na mail@liptovskyanjel.sk alebo telefonicky 0914114848 p. Benikovská, prípadne správou na FB https://www.facebook.com/LiptovskyAnjel/ 

… žiadosť zatiaľ doručená nebola – stane sa tak v najbližších dňoch…

4 členná rodinka, ocko, mamka, dcéra(už samostatná) ale hlavne dcérka na vozíčku po detskej mozgovej obrne…

…bližšie info po doručení žiadosti

…len v stručnosti nakoľko žiadosť bola len podaná a je v priebehu schvaľovania…

o pomoc prišla žiadať p. Dobroslava,

žije v malom byte so svojou dcérou(MD) a vnúčaťom 9mes. Pani Dobroslava má 2 práce, aby utiahla domácnosť. K nám ju poslala jej pani doktorka, ktorá sa už bojí o zdravotný stav p. Dobroslavy. Tejto rodinke by pomohla materiálna pomoc (hlavne plienky, topánočky).

Samozrejme, že vianočný nákup, prípadne hračka pre malého chlapčeka by iste padla na úžitok.

Jaro je 17 ročný chlapec, jedno zo 6 detí, ktorý ako posledné dieťa žije so svojím otcom. Otec sa však nezaujíma a ani nestará o potreby svojho syna, iba o tie svoje. Chlapec chodí stále v tom istom oblečení a problém nastal, keď nedostal od otca peniaze na stravu do školy a ani na zaplatenie internátu. Mal problém vôbec chodiť na vyučovanie a jedol iba, ak mu niektorá z učiteliek potajomky vyniesla z jedálne polievku. Na intervenciu jeho učiteľky sme sa rozhodli pomôcť so školskými výdavkami. Jaro si je ale vedomý, že naša pomoc je úzko spojená s jeho prístupom ku vzdelaniu a dochádzke. Školské povinnosti si musí plniť bez výhrad, čo konzultujeme na stretnutiach s triednym učiteľom. V tejto chvíli sa nám Jaro javí ako chlapec, ktorý ešte nemá vyhraté a bude sa musieť v živote popasovať s mnohými problémami. Dôležité však je, že sa snaží, školu zvláda a učí sa riešiť problémy, s ktorými ho konfrontuje život.

Rasťo sa k nám dostal prostredníctvom svojho učiteľa. Súd  ho do výchovy zveril otcovi, čím si otec vydobil finančné výhody. O Rasťa sa ale nestaral, a vzal mu aj to málo, čo si zarobil na brigádach. Rasťovi neostávalo nič iné iba si začať vymáhať výživné od svojho otca súdnou cestou. Rasťo žije cez týždeň na internáte, ktorý si platí sám z brigád a víkendy trávi u toho z rodičov, kde sa mu dá prenocovať. Na zaplatenie stravy a ostatné výdavky mu už často nezostane takmer nič. A tak počas týždňa je doobeda v škole, aby sa pripravil na maturitnú skúšku a po poobediach a víkendoch sa snaží brigádovať. Keď k nám Rasťo prišiel, bol chorý a vychudnutý. Odležal dva týždne v nemocnici, zaplatil si lieky a na úhradu internátnej stravy – prosto – neostalo. Ani jeden z rodičov mu na štúdium zatiaľ nič neprispieva a súd vo veci nerozhodol. Kým sa jeho situácia nezlepší a rodičov súd nezaviaže prispievať mu na štúdium, o úhradu internátnej stravy sa postará Liptovský Anjel.

Pomoc od Liptovského anjela ukončená 5/2016.

Príbeh pána Viktora je dôkazom pravdivosti porekadla „malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti“.

Viktorova dcéra  z prvého manželstva po pôrode podľahla alkoholu a drogám. Viktor s manželkou majú spolu 2 maloleté deti, a obaja dosť starostí udržať domácnosť popri skromných živnostiach. V takej situácií však nie je nad čím uvažovať – svoje vnúča si zobrali k sebe, snažili si zorganizovať pracovné i rodinné povinnosti tak, aby sa striedavo mohli starať o malé dieťa. Nás prosia o pomoc príspevkom na plienky a mlieko, aspoň do doby, kým im súd zverí dieťa do opatery a budú môcť poberať príslušné dávky zo štátu.

U pani Anny (máme taký dojem) je viac potrebné povzbudiť, usmerniť aby sa dostala z ťažkej situácie. Po rozvode žila v dome s priateľom, ktorého opatrovala, u ktorého bývala a stravovala sa. Keď jej priateľ umrel, nemala kam ísť a tak ostala, pod podmienkou, že bude vypomáhať v domácnosti bratovi zomrelého. A keďže je skromná, veľmi úslužná, ochotná pomôcť komukoľvek, ustráchaná a nesmierne sa snažila vyhýbať konfliktom, čoskoro sa stalo, že začala byť využívaná a nechala si ubližovať.  Uberalo jej to síl, i vieru v schopnosť postarať sa sama o seba. Čo koniec-koncov vyústilo do pracovnej neschopnosti a teda i finančnej tiesni. Na doporučene a žiadosť istej p. právničky a jej priateľky, ktoré situáciu p. Anny poznali, rozhodli sme sa i my priložiť pomocnú ruku.  Anna túžila oslobodiť sa od ľudí, ktorí ju využívali, zamestnať sa a postarať sa sama o seba. Podarilo sa nám pre ňu nájsť dôstojné a cenovo výhodné ubytovanie, ktoré môžeme hradiť na čas potrebný v plnej výške, p. Anna ukončila PN a už si našla prácu, zatiaľ len na dohodu (a keďže je pracovitá, vyzerá to nádejne). Dáva si do poriadku vysporiadanie majetku po rozvode a my cítime naozaj radosť, pretože jej tvári vidieť niečo nové – a to je sebaúcta a nádej… Sme na ňu hrdí…

Pani Kristína nás požiadala o pomoc, keď sa ocitla vo vážnej životnej situácii. Zomrel jej priateľ a ona zrazu zostala na dvojročnú dcérku i hypotéku sama. V tom čase bola navyše na materskej dovolenke s obmedzeným príjmom, úradnými vybavovačkami a zúfalá. Na preklenutie tohto obdobia sa stala našou klientkou, ktorej sme prispievali na chod domácnosti a energie. Postupne sa zamestnala, úrady jej vymerali sirotské na dieťa a postavila sa na vlastné nohy. Držíme palce jej aj jej malej slečne, ktorá je dnes už hrdou škôlkárkou.

Pomoc od Liptovského anjela ukončená 12/2015.

Pani Dášku nám odporučilo sociálne oddelenie MÚ. Skromná rodinka s dvoma malými deťmi vo veku 5 a 10 rokov, ktorá napriek veľkej chudobe prosila o pomoc iba s prerábkou kúpeľne. Keď sa však partner pani Dášky ocitol vo väzbe pre napadnutie svojich najbližších, čo negatívne ovplyvnilo nielen psychický chod rodiny ale i finančný, potrebovali pomôcť s platbami na energie a stravou. Pani Dáška síce brigádovala, no musela odpracovať i dlh za svojho partnera a tak zo svojho skromného príjmu na začiatku nedokázala uhradiť všetko potrebné a zabezpečiť aspoň skromný chod domácnosti. Pani Dáška denne bojuje za lepší život – nemusí byť prepychový – len nech je dôstojný.

Potešme ich na Vianoce 2017 : I napriek tomu, že pomoc pre p. Dášku je už z našej strany ukončená, prihovárame sa za nich, drahí priatelia. Keď sme s Dáškou hovorili naposledy, so smútkom povedala, že sa jej pokazila práčka 😥 . Ak ju dá opraviť…., 🙁  …na darčeky už veľmi neostane.

Možno ešte typ na darček pre túto rodinku… p. Dáška, pri starostlivosti o svoje 2 deti (teraz už chlapec 12 r. a malá školáčka má 7r.), a v snahe zabezpečiť príjem do rodiny, nestihne piecť.  Preto, oslovujeme Vás, milé gazdinky, obdarujte túto rodinku pravými domácimi vianočnými koláčmi – tie by iste urobili Vianoce výnimočnými.

Ak sa rozhodnete pomôcť, kontaktujte nás správou na mail prípadne na facebook:

mail@liptovskyanjel.sk

https://www.facebook.com/LiptovskyAnjel/

Prisľúbená pomoc na Vianoce:

pán Pavol R. daroval pre rodinku skoro novú práčku …. rodinka posiela veľké ĎAKUJEME… a my z Lipt. anjela ďakujeme tiež za túto rodinku… 🙂

pani Simona – venuje rodinke vianočné koláče…. takže… v rodinke nebude voňať len práve oprate prádlo, ale koláčiky zo stola…. krásne ďakujeme p. Simona… 🙂

Máte deti? A nemáte niekedy taký dojem, že sú… rozmaznané, alebo nevďačné, že majú toľko vymožeností hier a na jedenie? – od výmyslu sveta… a keď dieťaťu ponúknete jogurt – ohrnie Vám nos?

Predstavte si mamku, ktorá je na tom tak biedne, že kúpila na Vianoce svojim 3 deťom pod stromček 3 jogurty s nejakými tými nasýpacími „srandami“ na vrchu…

A ostatné darčeky boli len z druhej ruky – to čo „pre nás“ už nebolo dosť dobré….

Sama som bola svedkom, keď dostali piškóty. Tú radosť si neviete predstaviť. A vďaku, úslužnosť, skromnosť… toto sú chvíle keď sa zamýšľam, či v snahe o lepší život sa k lepšiemu naozaj i blížime.

p. Monika je matka 3 detí, ktorá žije v domčeku z 20-tich rokov minulého storočia. Dve izby jedna kuchynka. Otec je nezamestnaný a mamka pracuje len príležitostne. Žijú „ako sa vraví“ pánu Bohu za chrbtom, bez možnosti dochádzania do práce, a tak si prácu hľadajú len v mieste svojho bydliska. Situácia sa zhoršila, keď otca zobrali do väzby pre neplatenie výživného. Mala som možnosť s ním byť, pôsobil ako slušný človek, i keď starosti, „skutočné“ starosti, na pleciach privedú jednoduchšieho človeka i na nie celkom kóšer riešenia. No bolo by ťažké veru niekoho súdiť? Deti majú vychované ukážkovo. Monika sa o deti stará a venuje sa im. A deti jej vo všetkom pomáhajú. Pristihli sme ich ako ocino rúbal drevo a mamka a deťmi odnášali – ukladali. Pomáhame finančne i materiálovo – rodinka, však pri všetkej skromnosti sa čochvíľa znova postaví na vlastné…